Vianoce Vianoce prichádzajú

Vianoce. Jedno z najkrajších období roka. Ak beriem do úvahy dni 24.-26.12., keď je navarené, upečené, upratané a s pokojom v duši si môžem vyložiť nohy, pocmurkávať vianočný punč a pozerať svoj obľúbený vianočný film, tak áno, je to najkrajšie obdobie. Avšak dni predtým sú často chaotické, plné stresu a jeden by sa zbláznil z príprav na to pokojné obdobie. Nehovoriac o naháňaní sa za darčekmi. Ale to je môj pohľad, pohľad matky, žienky domácej.

Keď si spomeniem na Vianoce ako dieťa, boli to najčarovnejšie dni, aké som kedy zažila. Zdobenie stromčeka, obľúbené jedlo, mamkine koláčiky rozvoniavajúce po celom dome, vyjedanie bobaliek vybratých priamo z rúry, radosť z darčekov. Sú to krásne spomienky. Nikdy som si však neuvedomila, aké ťažké to mala moja mamka. Ten nekonečný čas strávený v kuchyni (bolo nás 6, 4 dospeláci, 2 deti), aby pripravila tú najlepšiu hostinu, na ktorú budem navždy spomínať.

A my sme boli veru nároční stravníci. Uspokojiť naše mlsné jazýčky nebolo len tak jednoduché. Štedrú večeru sme začínali vždy cesnakom so soľou, nech sme zdraví po celý rok. Keby to mala byť naozaj pravda, tak ja som chorá celý život, keďže som sa nikdy neprinútila čo i len zahryznúť do cesnaku. Nasledoval med a oblátky. Med nikdy nechutil lepšie a oblátky nikdy neboli chrumkavejšie ako na Štedrý večer. Na rad prišla polievka. Ak by ste čakali kapustnicu, u nás by ste sa jej nedočkali. Neviem ako sme sa ako rodina k tomu dostali, ale u nás sa odjakživa jedla kyslá hubová polievka s kúskami klobásy. Keď sa nad tým zamyslím, je to vlastne kapustnica bez kapusty. Aby to nebolo také jednoduché, mamka varila ešte hustú fazuľovú polievku, ktorú u nás jedol iba otec. A polievku sme zajedali bobaľkami z jednej obrovskej misky. Kyslá polievka so sladkými makovými bobaľkami sa úžasne dopĺňali. Kto z nás sa už azda nasýtil, mal smolu, lebo na rad prišiel zemiakový šalát a filé. Keďže mamka neje ryby, upiekla si rezne. Samozrejme zo všetkého sme museli zjesť aspoň po troške. Nie nadarmo sa vraví, že máme osobitný žalúdok na sladké, lebo po celej tento hostine sme si ešte pochutnali na koláčikoch. Mamka vypekala možno 2 týždne pred Vianocami – linecké, orechové kolieska, medovníky, vanilkové rožky, kokosové ježe, grilážka, kokosová roláda. A to sú len tie, na ktoré som si spomenula. Och a dojedali sme ich ešte v januári. Dospeláci k tomu popíjali prepraženú pálenku a my deti doma robenú sladkú sifónovú malinovku. Spočítali ste si, čo všetko sa u nás varilo a chystalo? Obdivujem mamku a pochopila som to až teraz, keď chystám štedrovečernú hostinu pre moju rodinu.

Nová rodina, nové zvyky. Keďže sa s manželom takmer vôbec nezhodneme, čo sa jedla týka, zakladáme si nové tradície. Také naše. Zatiaľ čo sme sa ako deti nesmeli pohnúť od štedrovečerného stola pokiaľ nedojedol posledný člen rodiny (len mamka bola tá ktorá smela odbiehať), my sme si to zariadili po svojom. Celú štedrú „večeru“ sme si rozdelili počas celého dňa. Poviete si, že to už nemá také čaro. Možno nemá, ale žalúdok sa nám zakaždým poďakuje. Okolo obeda začneme s cesnakom, soľou a kúskami chleba ako to bolo zvykom v manželovej rodine. Teda manžel tým začína. Pochutnáme si na mede a oblátkach či trubičkách. A na rad príde polievka. Manžel neje huby a ja kapustu. Zapeklité čo? Pre seba varím fazuľovú ako jedával môj otec. Ale takú inú, takú moju.

Manželovi a synovi varím kapustnicu. Nie však klasickú s hubami, údeným a klobásou. I keď manžel by sa určite nesťažoval, no synove bruško už áno. Varím skôr takú „baby friendly“. A chutila aj mužovi.

A tak si dáme prestávku. O hodinu-dve pripravím bobaľky. Doteraz ich pre mňa piekla moja mamka, cez telefón mi trpezlivo odpovedala na každú moju hlúpu otázku ako ich pripraviť. Tento rok, aj vďaka corone a lockdownom, som sa konečne skamarátila s kysnutým cestom. A bobaľky si upečiem sama.

A na záver konečne prichádza večera. My s manželom sme skôr „nerybáci“ a predstava plávajúceho kapra vo vani je síce romantická, no jedine tak vo filmoch. I keď si spomínam, že ako dieťa som sa kaprovi vo vani tešila. Pamäťový optimizmus mi však spomienky, čo sa s ním dialo ďalej, pre istotu potlačil. Preto si doprajeme pečený filet lososa a synátorovi pripravím pstruha lososovitého. Po minulé roky, keď bol pohnevaný s lyžicou, som mu pripravila cuketové placky s rybou. Pre menšie deti sú ideálne do ruky.

Ako prílohu volím zemiakový šalát. Ten klasický, nezdravý, s tatárskou a majonézou. Bez neho to proste nie sú Vianoce. Synátorovi doprajem trochu zdravšiu verziu s jogurtom. Skvelou náhradou pre menšie (ale aj väčšie) deti je karfiolový šalát. Chuťou je podobný tomu zemiakovému.

A čo vypekám? Určite sa nebláznim už 2 týždne pred Vianocami, len jeden týždeň. Po večeroch postupne chystám cestá, ďalší večer pečiem a ďalší plním. Jednoznačne nesmú chýbať kakaovo-pomarančové koláčiky, ktoré mi voňajú Vianocami.

Samozrejme pre syna, a vlastne tento rok už aj pre nás, vo vylepšenej špaldovej verzii s menej cukrom.

Nesmú chýbať ani linecké koláčiky a medovníky. Tie pečiem tiež už len v špaldovej verzii. Všetky recepty nájdete v menu v časti Moje pečenie. Stačí si už len vybrať.

Ach a aby som nezabudla. Moja mamka vždy vravievala, že koľko vypiješ na Štedrý večer, toľko krvi sa ti obnoví. Buďte zdraví.